Lekcia 9 z 21
Prebieha

Animátor a skupina

Animátor je ako osoba súčasne zahrnutá do skupiny a zároveň osoba mimo skupiny. Je vodcom a pilierom skupiny. Koordinuje jej činnosť, udáva smer, je jej stredom, rozumom, srdcom. Má sa pre členov stať priateľom, skúseným starším súrodencom a radcom. V skupine sa nedeje nič, o čom by nevedel, no nemá sa z neho stať sliedič.

Je zodpovedný za skupinu, myslí dopredu, predvída nebezpečenstvá a dôsledky, je preventívny. Má nadhľad, je „nad vecou“, trochu ako pozorovateľ, nenechá sa vtiahnuť do konfliktov alebo uniesť hnevom. Je trénerom, ktorý pozoruje hráčov z lavičky, nie je kapitánom na ihrisku. Neberie iniciatívu deťom, ale usmerňuje a sprevádza ich. Je mediátorom (pri menších deckách aj rozhodcom) – nachádza riešenia problémov, vystupuje spravodlivo a citlivo, rieši napätie v skupine.

V skupine vytvárame rodinnú atmosféru založenú na prijatí a rešpekte voči všetkým deťom a mladým bez rozdielu. Podporujeme medzi deťmi kultúru postavenú na dôvere a umožňujúcu pýtanie sa otázok a vyjadrovanie obáv, neistôt a potrieb. Svojím správaním ponúkame deťom dobrý príklad a vzor. Existujú 3 základné spôsoby ako môže animátor v skupine vystupovať:

  1. Autoritatívny vodca – príliš presadzuje seba, svoje názory a záujmy.
  2. Liberálny vodca – príliš sa sťahuje zo svojej zodpovednosti, prispôsobuje sa tlaku skupiny a silných členov
  3. Demokratický vodca – snaží sa nájsť objektívne najlepšie riešenie, navrhuje, dáva priestor na zváženie, koordinuje dialógy, zaujíma postoje, spája.

Medzi základné animátorské postoje patrí láskavosť, pochopenie, solidarita, empatia, dôvera, pozornosť. Pre vytvo­renie správneho vzťahu so skupinou sú u neho významné 4 typy správania:

  1. Ticho ako animácia – aj tichom niečo komunikuje sku­pine. Nereagovať, zdržať sa komentára alebo odpovede je niekedy viac, než dlhé vysvetľovania.
  2. Integrálne prijatie druhej osoby – všetci členovia skupiny by mali cítiť, že animátor ich uznáva, prijíma a rešpektuje. Toto sa nedeje slovami, ale praktickými, každodennými postojmi a spôso­bom, ako k nim pristupuje. Tieto (neverbálne) komunikované postoje sú prvoradé v ani­mácii: pohľad, úsmev, kývnutie hlavou, …
  3. Reagovať s odstupom – nereagovať bezprostredne na provokácie skupiny. Neopúšťať svoje postavenie, ale zostať tým, kto je, pomáhať skupine prekonať plytké pohľady a zvyky.
  4. Vytvárať priestor pre skupinovú i osobnú komunikáciu:
  • S dieťaťom komunikovať jasne a priateľsky
  • Klásť otázky – privádzať k hľadaniu odpovedí
  • Večer robiť v skupine spoločné hodnotenie dňa
  • Sympatickým spôsobom poukazovať na ideály, hodnoty, vzory (sám byť príkladom), ponúkať zdravý životný štýl, vyváženosť, miernosť, spravodlivosť, odvahu a statočnosť, múdrosť, zmysluplný život.
  • Aj keby ti decko hocijako liezlo na nervy, dobre si všímaj, začo by si ho aspoň večer mohol pochváliť.

Pamätáme na princípy Kódexu výchovného správania: Pri práci s deťmi sme viditeľní a transparentní. Dodržiavame princípy a nariadenia Cirkvi a zákony a predpisy štátu. Zabraňujeme zneužívaniu a potenciálne ohrozujúcemu správaniu a informujeme o ňom zodpovedných predstavených. Spolupracujeme s rodičmi a zákonnými zástupcami detí a informujeme ich o tom, čo s deťmi robíme. Priebežne sa vzdelávame, aby sme lepšie poznali a uplatňovali saleziánsky preventívny systém a súčasné poznanie využiteľné pri práci s deťmi. Netolerujeme žiadne fyzické tresty, ponižovanie a týranie dieťaťa. Nevytvárame exkluzívny vzťah s jedným dieťaťom na úkor vzťahov s ostatnými.